nedeľa 6. septembra 2015

Záblesk svetla (Garth Stein)

V lete roku 1990 sa štrnásťročný Trevor Riddell prvýkrát zoznamuje s domom Riddellovcov, legendárnym sídlom postaveným z gigantických kmeňov, vypínajúcim sa na rozľahlom pozemku nad Pugetovým zálivom pri Seattli. Rodinní predkovia ho vybudovali na vyklčovanom pozemku a za obeť ich rozpínavosti a ziskuchtivosti padli hektáre nádherného lesa. 
Trevorov otec Jones Riddell nedávno zbankrotoval, rodina sa ocitla v ohrození a rodičia sa rozhodli pre skúšobné odlúčenie. Jones priviedol chlapca do starobylého rodného sídla, kde žije jeho sestra Serena a ich otec Samuel trpiaci alzheimerom, s jediným cieľom. Spoločne chcú svojrázneho dedka, majiteľa nehnuteľnosti, presvedčiť, aby dožil v penzióne, dom aj s pozemkom mienia dobre predať developerovi a zo zisku pokojne žiť až do smrti.  Lenže záhadný a aj trochu strašidelný dom je plný tajomstiev. Trevor pri skúmaní tajných schodísk a podzemných katakomb objaví ducha riddellovského domu, ktorý má celkom iný zámer: prírode treba vrátiť to, o čo ju obrali. Nikto okrem dedka mu však neverí... Chlapcova odvaha postaviť sa zoči-voči temnej minulosti svojich predkov je kľúčom k budúcnosti rodiny. 


Po celkom sľubnej anotácii a s pocitom, že by sa mi to vážne mohlo páčiť som sa rozhodla vstúpiť do magického a veľmi starého domu spolu s Trevorom, štrnásťročným chlapcom, ktorému sa páči jeho o dvadsaťrokov  staršia teta Serena a ešte viac jej nechty na nohách ktorého rodinné tajomstva doslova pohltia a bude sa snažiť o rodinné šťastie.


Spomenul som si na Serenine slová: V dome je ukryté schodisko, Trevor. Ak ho nájdeš a škrtneš zápalkou, v záblesku svetla uvidíš zjavenie. Ducha riddellovského sídla.

 Trevor bol bystrý a rád čítal knihy a cudzie denníky, pôsobil milo, ale ja som si ho moc neobľúbila. Prišiel mi občas ako postava pritiahnutá za uši a niektoré jeho hlúpe poznámky sa mi nepáčili. Samuela (dedko Trevora) som si veľmi obľúbila, bol tajomný, zaujímavý. Trochu starší, ale aj tak múdry. Zostal v dome Riddellovcov sám so svojou dcérou Serenou, ktorá mala dve tváre. Raz bola taká a potom iná. Nepáčilo sa mi jej rozprávanie, pretože sa vždy snažila ukázať, že je veľmi múdra. Nebola mi vôbec sympatická.

Autor píše ľahko, občas vtipne, ale často nezáživne a nudne. Dopĺňal knihu úryvkami z kníh či denníkov a veľakrát tam bolo aj spomínanie na minulosť hlavných postáv, čo ma veľmi zaujalo a hlavne, keď šlo o Samuela, ktorý mal naozaj zaujímavú minulosť. Kniha nesie v sebe akúsi tajomnosť.


Nevedel som, čo robím. Nasledoval som svoj inštinkt a počúval intuíciu. V živote som čítal dosť rozprávok, aby som vedel, že ak mám srdce na správnom mieste, urobím to, čo je pre nás všetkých najlepšie. Zachránim nás. A zároveň som prečítal dosť z Kafku na to, aby mi bolo jasné, že ak to urobím nesprávne, môže byť všetkému koniec.

Polovica knihy sa mi nepáčila, ako som už spomínala, bolo to nudné aj keď sa niečo dialo. Keby autor niečo zmenil, určite by to bolo lepšie. Ostatné strany boli dobre, väčšinou vystupoval aj Samuel (ja som si ho fakt obľúbila) a knihu som vtedy doslova hltala. Chcela som vedieť ďalšie tajomstvá, ktoré sa postupne odhalili a prekvapili.  Koniec bol skvelo vymyslený, prekvapivý a trochu smutný. Bola to zmes všetkého. Najskôr to bolo krásne a potom..úplný opak. Celú knihu to veľmi zachránilo. 

Záblesk svetla je priemerná kniha plná tajomstiev, rodiny a pátrania. Netreba ísť s veľkým očakávaním. Nebol to úplný skok vedľa, ale čakala som o niečo viac. Za prečítanie však nič nedáte, možno sa vám bude kniha páčiť viac ako mne. V konečnom dôsledku som rada, že som si túto zaujímavú knihu mohla prečítať, no už si to pravdepodobne nezopakujem. Musím podotknúť, že kniha na poličke vyzerá pekne a tajomne. 








Za knihu veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Ikar. Vy si ju môžte kúpiť napríklad tu

1 komentárov:

 
Lovingly designed by Tasnim